pavolstrba

Pamätáte? Keď sme boli deti, hrávali sme sa na ako že. K tejto hre sme takmer nič nepotrebovali, postačovala naša predstavivosť. Namiesto meča stačil drevený prútik, pištoľ bol dopredu namierený ukazovák s palcom nahor. Hrali sme sa ako že na zlodejov a policajtov, alebo na indiánov a kovbojov, na Sandokana, Šimona a Matúša, kozmonautov, hasičov,… Dospievame a popri tom opúšťame detské nazeranie na svet, skúšame sa popasovať so skutočným životom, ktorý nás pretvára. Z detí, ktoré chcú meniť svet, aj keď “len” v predstavách, snoch a túžbach, sa stávajú dospelí majúci na práci “dôležitejšie“ veci ako snívanie a hranie sa na ako že.

Buďte ako deti, píše sa v Biblii. Čo tým autor výroku myslel pravdepodobne nechápeme a nie je to ani témou tohto blogu. Len si chcem požičať know-how z našich detských hier. Budem ako dieťa, presnejšie budem si ako dieťa predstavovať a hrať sa na ako že. Teda aby som bol celkom presný, už som sa tak zahral, sám so sebou. Predstavoval som si ako že krajší svet, v ktorom by sa žilo lepšie a v ktorom by sme boli šťastnejší.

Skúste to aj Vy! Vytvorte si najkrajší obraz o tom, ako môžeme spolunažívať spravodlivo, v pokoji, mieri, prosperite, v tvorivých a zmysluplných činnostiach. V mojich predstavách som si vysníval ako že žijem v spoločenskom zriadení, v ktorom je rozhodovanie o verejných otázkach založené na nepretržitom on-line referende s možnosťou založenia nových tém, s možnosťou neustáleho hlasovania a aj s možnosťou zmeny môjho hlasu, pre prípad že sa už nestotožňujem s názorom vyjadreným v predošlom hlasovaní. Obyvatelia majú rôznu váhu hlasov, hlavne podľa ich morálneho nastavenia, ale aj podľa odbornosti, vzdelania a skúsenosti súvisiacich s konkrétnym hlasovaním. Tiež majú právo za určitých podmienok nechať sa zastupovať v hlasovaní. Systém je otvorený, každý môže nepretržite kontrolovať svoje hlasovania ale aj hlasovania svojich spoluobčanov. Tiež má každý právo na konkrétnu tému registrovane nehlasovať. Mal som predstavu rozsiahleho súboru pravidiel samospravovania, ktorého detaily presahujú priestor jedného blogu. Politici v ňom nie sú, máme len vykonávateľov rozhodnutí, na ktorých sme sa väčšinovo zhodli.

Neskôr som podrobil moje predstavy o spoločenskom zriadení skúškam. Vystavoval som ho rizikám zneužitia presadzovania si vôle jednotlivca alebo skupiny. Snažil som sa zareagovať na každú slabinu systému, na ako že útok a možné zneužitie som hľadal primeraný spôsob vylepšenia, vhodnú obranu. Moje úvahy sa časom ustálili na nekonečný kolotoč útokov a obrany, akcie a reakcie, na ustavičný pomyselný boj medzi tými, ktorí to myslia a chcú dobre, a tými ktorým ide o osobný prospech a moc. Uvedomil som si, že sa ku konečnému cieľu nepribližujem, že každý systém alebo každé pravidlo sa dá obísť, a že v reálnom živote ho obchádzajú práve tí, ktorým to má byť znemožnené, a ktorí parazitujú na ostatných. Častokrát si tieto pravidlá sami nastavujú a zavádzajú. Pochopil som, že nejestvuje žiaden systém verejnej správy, ktorý by zaručoval spravodlivé spolunažívanie, že zavedením pravidiel prevahu zlovôle v najlepšom prípade len obmedzíme alebo zmiernime jej dopad, a že pomyselný boj medzi dobrom a zlom, medzi dobrými a zlými, pravidlami neodstránime. Zlo v akejkoľvek podobe sa vždy bude snažiť prejaviť, či už chcením, myšlienkami alebo činmi.

Deti dosahujú svoje priania najjednoduchšími cestami, my si z nejakého dôvodu veci komplikujeme. Ako teda priamo posunúť našu spoločnosť na vyšší stupeň, ako ju urobiť lepšou? Zrejme žiadne pravidlá, žiadne zákony, žiadne zriadenia nás ľudí neposunú želaným smerom a nie sú k tomuto účelu ani potrebné. Ak sa chceme pozdvihnúť, ak chceme zmenu k lepšiemu, musíme ju jednoducho začať robiť. Možno práve takto by to urobilo dieťa, siahlo by po najjednoduchšom a najúčinnejšom riešení. Začal som robiť zmenu, už nie len ako že. Robím v prvom rade človeka pevne stojaceho v dobrej vôli a v dobrom chcení sám zo seba. Snažím sa žiť podľa princípu dobra, podľa starého príslovia, čo zaseješ, to budeš žať. Už takto robím zrejme viac ako väčšina z nás. Pôsobím na okolie dobrou vôľou, dobrými myšlienkami, dobrým slovom aj činmi. Možno raz v tomto umení prídem tak ďaleko, že sa stanem inšpiráciou pre niekoho konkrétneho z môjho okolia. Kiež by som mojim vlastným príkladom, ako sa dá a má žiť, nadchol niekoho iného, a kiež by si túto osobu všimol opäť niekto ďalší, kiež by nás bolo viac. Možno práve takto urobíme pre nás samých a pre našu spoločnosť viac ako šíky špičkových zákonodarcov a vládnych úradníkov. Možno som v určitých smeroch stále ako dieťa, na ako že lepšiu spoločnosť sa však už nehrám, tvorím ju svojim vlastným žitím ako najlepšie viem.